+--------------------------------------+
| Na Dracone dobre, na Dracone zdravo. |
+--------------------------------------+
V piatok 4. decembra som sa po predošlých viac ako týždňových
prípravách konečne vybral do Brna na Dracon. Učinil som tak za
spolupráce vlaku ŽSR a tiež časti redakcie časopisu Fantázia. Cesta
bola práve vďaka členom istej nemenovanej redakcie v poriadku a
nevyskytli sa žiadne nepríjemnosti ako je nedostatok zábavy, alkoholu
alebo, nedaj bože, oboch týchto nezbytných vecí. Do Brna a následne
na Příhradu sme sa dostali v ten istý deň večer a po zhliadnutí
"hada", ktorý sa vinul od miesta registrovania prišlých účastníkov
sme takmer chytili nejaký ten šľak alebo niečo podobné. Našťastie sa
tak nakoniec nestalo a prežili sme úspešne registráciu, kde sme si za
niekoľkých konktaktov s scifistickým nadsvetím zabezpečili ubytovanie
v hotely Santon, kde sa to všetko vlastne dialo. Bohužiaľ sme prišli
asi o 19:00, takže sme nestihli prednášku menom "Jak se dělá
počítačová hra ", čo mrzelo hlavne mňa a Vila Búra. Neskôr sme sa od
Lučeneckých zástupcov fanzinu ShaiHulud dozvedeli, že sme o nič
zaujímavé neprišli, takže to asi nebola taká smola, ako sa nám sprvu
zdalo. Po ubytovaní sa (to znamená po zhodení tašiek a kufrov a
vybratí niekoľkých dôležitých vecí) sme sa slávnostne zúčastnili
slávnostného zahájenia, čo bola celkom zaujímavá slávnosť, keďže
nebolo žiadneho mikrofónu a v zadných radoch, kde som sa nachá dzal
veľa počuť nebolo. Hneď ako skončili prejavy niekoľkých zástupcov
Fandomu, kde pohovorili o novotách pripravených pre 14. ročník, sme
sa svorne, ako správny zástupcovia slovenských scifistov, pobrali do
"Salónku", kde sa konala "Valná hromada SSAFu" (čo by správne po
slovensky bolo Valné zhromaždenie). Nebolo tam nejak veľa zábavy, ale
veď čo človek čaká, keď ide na niečo, čomu predsedá Ondrej Herec a
hovorí sa tam o problémoch SSAFu? Aby som však túto časť programu
neobišiel bez podania aspoň stručných informácií (hlavne po tom, čo
som si na mieste urobil podrobné novinárske zápisky a kvôli
zabehnutiu si na izbu po pero a papier zmeškal začiatok), pokúsim sa
niečo k veci povedať .
Celej srandy sa zúčastnilo v priemere 10 ľudí, z toho jedna
češka, ktorá bola pripustená len pod prísahou na striptíz, keď niečo
vyzradí. Ústredným motívom veselosti bol finančný nedostatok
pociťovaný v SSAFe už dlhší čas a predovšetkým problém vzni knutý s
financovaním Reusovej Revúcej, ako vyvrcholením súťaže CGR (v
intýmnych kruhoch scifistov nazývanej GRC). Pochvala pred
naštartovanou vetrieskou a vztýčenou zástavou bola udelená Dáše
Mehešovej za získanie aspoň akých-takých financií (to znamená 40
tisíc. Bohužiaľ bola jedinou, kto niečo zohnal.). Ďalej sa hovorilo o
zborníku CGR - Krutohlavovi 98, ktorý vyzerá, že radšej by ani
vyzerať nemal. K celkovému pesimizmu pridala aj informácia o tom, že
Reusová Revúca sa bude konať v Bratislave (zneje to vtipne, ale je to
jediná možnosť, ako to uskutočniť, takže sa na tom vôbec nesmejem).
Osobne som sa prihlásil na účasť pri organizácii tohto podujatia,
takže sa dúfam všetci dožijeme a stretneme.
V polovici času vyhradeného SSAFu sa väčšina účastníkov
preniesla do "Kavárny", kde sa mala začať prednáška Viliama Búra s
názvom "Nevyčerpateľné zdroje inšpirácie" (v buletinu k Draconu
organizátorom vypadol mäkčeň na l, asi ho nevedeli napísať). V iem,
že píšem stále len o ňom, ale nemôžem za to, že som s ním býval na
izbe a že sme sa na väčšine prednášok stretli. V každom prípade musím
povedať, že jeho prednáška o využití snehuliakov vo sci-fi, fantasy a
horore bola strhujúca a na to, že Vilo nem al poňatia, ako to vlastne
urobiť, sa mu perfektne vydarila. Všetci prítomní (ktorí sa vo väčšom
množstve začali schádzať, až v dobe, keď mala začať prednáška Evy
Kováčovej so slovom sex skloňovaným v anotácii niekoľkokrát. Prečo
asi prišlo toľko ľudí?) sa výborne bavili a na ich záludné otázky
odpovedal ako vždy s obrovskou dávkou humoru. Tento čas som osobne
využil dvakrát. Pretože som vlastne túto prednášku čítal vo Fanzine
OPPO Scifiens, začal som si básniť a spisovať veršíky na papier.
Možno sa tát o báseň vyskytne niekde na konci tohto článku (ak na to
nezabudnem a ak ju nájdem), takže čítajte pekne ďalej.
Ako som už spomenul, ďalšia prednáška patrila Eve Kováčovej a
mala názov "Beštiárium". Malo v nej údajne ísť o sex, milovanie a
lásku, ale možno som vadný, no nič také som si tam nejak nemohol
všimnúť. V podstate to bol dobrý ťah, ako prilákať veľa
poslucháčov, ale tak trochu podvod (i keď, všetko je podvod, len
mlieko je voda, takže neviem, prečo sa sťažujem). Sorry Eva.
Akonáhle skončila Evina prednáška, nasmeroval som svoje kroky
do "Přednáškovýho sálu", kde sa konala jedna z dvoch divadelných hier
na tohtoročnom Dracone. Meno mala "Mort" a keby som bol vedel, že sa
jedná o hru na tému Pratchetta (ako každému scif istovi povie samotné
meno hry), bol by som si vedomý, že nemám šancu zaujať nejaké dobré
miesto. Lenže ja som človek Zeměplochy neznalý, čo som rýchlo
oľutoval. Nie len pretože sa mi MORT strašne páčil (ako aj všetkým
ostatným), ale tiež, pretože som si len veľmi ťažko hľadal miesto na
sadnutie a nakoniec som skončil na zemi pred pódiom. Príbeh hovoril o
Smrťovom učňovi - Mortovi, Smrťovej dcére a podobne. Neviem, či sa
zakladal na príbehu knihy Mort, ale jednoznačne bol geniálny.
Pozitívny dojem neskazili ani občasné problémy s kazeťákom, na
ktorom púšťali doprovodnú hudbu. Výborný výkon podali všetci herci
(inak členovia fan-clubu Teryho Pratchetta), no hlavne chalan,
hrajúci Alfreda - Smrťovho sluhu.
V piatok som chcel stihnúť ešte jednu večernú prednášku, ktorá
sa kryla s Mortom. Jednalo sa o "Noční běsi" - tvorbu hororovej
poviedky, no keď som prišiel do Salónku, nikto tam nebol a nevyzeralo
to, že by sa niečo chystalo. Škoda, mohlo by to byť poučné. Na druhej
strane, aspoň som videl Morta až do konca.
Večer sa potom ešte pilo a zabávalo, spievalo a hovorili sa
vtipy a keď sa prestalo piť, začali sa debaty na vážnu tému (to sa
dialo aj v sobotu, takže neviem, či je to nejaký vedľajší účinok
alkoholu alebo čo). Za zábavu vďačím hlavne Lučenskému ShaiHuludu a
zvlášť jeho šéfke, Martine Pilcerovej (inak špičkovej slovenskej
ilustrátorke). Toľko k piatku. Do postele som sa dostal možno okolo
4:00, ale dovolím si vyjadriť názor, že to mohlo byť aj neskôr. Na
druhý deň som síce vstal pomerne skoro ráno (približne 9:00), ale
nebolo to vôbec k ničomu. Prednášky sa mi nezdali pútavé a vernisáž
Josefa Vašáta som sa rozhodol vynechať (nedostatok psychických síl?
Najskôr!). Až o 10:30 som sa pridal k celej našej výprave a išiel na
prednášku Jiřího Grygara "Kosmické katastrofy v dějinách Země". Tá sa
mi však nezdala veľkým prínosom pre fantasystu ako som ja a tak som
po nejakom čase pretrpenom s obrovským sebazaprením odišiel preč
(pre ostatných účastníkov, ktorí v pohode zaplnili celý prednáškový
sál to bola dobrá prednáška, lenže ja nie som scifista. To, aby ste
si nemysleli, že Jiří bol slabý ako čaj alebo čo, to rozhodne nie!).
Pobral som sa radšej na krst knihy "S bírka SF povídek" spoločnosti
Rigor Mortis a súčasnej debate na tému "Násilí v literatuře".
Prišiel som dosť neskoro po začiatku, takže som spomínaný krst
nestihol. Prednáška, ktorej sa účastnili Neff, Mostecký a zopár
ďalších ľudí, čo má na svedomí obsah tejto zbierky perverzných a
rôzne inak zvrátených poviedok. Debata to bola vcelku uvo lnená a
nijak extra nenadchla. Mala aj silnejšie momenty, bohužiaľ som z nej
veľa nevidel. Hneď po jej skončení som sa ponáhľal späť do
prednáškovej sály, kde sa predčítavalo z najnovšej časti ságy Teryho
Pratchetta, ktorej predaj bol tuším zahájený práve na Dracone. Jedná
sa o knihu Otec prasátek a po tom, čo Jan Kantúrek (prekladateľ Ze
měplochy) prečítal niekoľko úryvkov z tejto knihy, prečítal ešte
niečo z pripravovaného Pratchetta "Jingo" (pravdepodobne sa bude v
češtine volať Hr na ně!). Znovu sa raz ukázalo, že je Tery génius a
rovnako to platí o Janovi, ktorý má veľmi nevďačnú úlohu pri
prekladaní jeho textov. Našťastie to zvláda na výbornú. Nasledovala
ešte krátka prezentácia klubu Teryho Pratchetta, kde sa predvádzali
relikvie, ktoré sa dajú v Británii kúpiť a majú akú - takú spätosť so
Zeměplochou. Dokončenie poslednej ukážky z Jinga prebehlo až vonku
pred sálou, pretože čas určený pre Zeměplochu vypršal a bolo treba
vyprázdniť sálu pre ďalšiu prednášku. Niekoľko minút som sa ešte
túlal len tak bez cieľu a kecal s ľuďmi, až som sa rozhodol navštíviť
prednášku o ľuďoch prinášajúcich nešťastie. Nemalo to síce nič s
fantastikou, ale prednáška to bola, aspoň pre mňa, dosť hodnotná.
Hovorilo sa o ľuďoch, ktorí nedokážu byť šťastní a pri vyratúvaní
znakov tejto psychickej poruchy som sa v spomínanom
"Smolíčkovi-Pacholíčkovi" dokonale našiel. Nasledovala úvaha a útecha
od vlastného mozgu, že sa v tom musí nájsť každý človek na Zemi a
tiež záväzok, že sa to pokúsim zmeniť (čo sa mi len tak mimochodom
podarilo, aspoň si to myslím. Thanx to Zuzka and autor prednášky.)
Keďže sa mi na tomto mieste vyskytol úplne nevyužitý čas o veľkosti
pol hodiny, porozprával som sa s niekoľkými prítomnými a potom sa
pobral na premietanie filmu Predvianočná nočná mora. Skoro som tam
zaspal, hoci to je jeden z najlepších animovaných filmov, aké som
kedy videl, lenže ospalosť urobila svoje. Bohužiaľ som ho nemohol
dopozerať, pretože v polovici začínala prednáška o exotických
strašidlách Františky Vrbenskej. Táto prednáška sa časovo kryla s
prednáškou Ondřeja Neffa o sexe v 21. storočí. Po porade s Martinom
Králikom som sa rozhodol pre strašidlá. Dôvodom bola znovu
príslušnosť k fantasy. Po zhliadnutí tejto prednášky som však
zapochyboval o správnosti svojho rozhodnutia. Nie, že by Františka
bola zlá, ale množstvo informácií išlo silne na úkor zapamätateľnosti
a z časti aj zábavnosti (a predovšetkým sa každého strašidla dotkla
len okrajovo a išla ďalej). Snáď kniha, ktorú sa na túto tému chystá
napísať bude lepšou formou štúdia nadprirodzených bytostí v rôznych
mytológiách. O Neffovej prednáške som čo to počul cestou domov a
vyzerá to tak, že v rámci veľkej srandy často Ondřej zašiel až príliš
ďaleko, čím utrpela vierohodnosť jeho teórií (i keď oni asi žiadnu
vierohodnosť aj tak nemajú. Je to jednoducho čisto oddychová
záležitosť).
Chvíľu som ešte strávil na prednáške o knihe Hyperion, no keď
som zistil, že sa jedná o sci-fi a nie fantasy (neviem ako som sa
mohol takto príšerne zmýliť. To asi ten nedostatok spánku.), dôstojne
som sa zdvihol a išiel preč. Prišiel som až pred prednáškový sál, kde
končila prednáška Nalima Lidochaza o Conanovi (anotácia na túto
prednášku bola dosť "šľahnutá", takže som sa dnu nehrnul). Pri
dverách som sa pustil do reči s niekoľkými brnenskými scifistami a
scifistkami. Toto sa ukázalo ako dobrý krok, pretože z tohto pokecu
sa vyvinul milý priateľský vzťah (dúfam, že mi už konečne napísali,
keď som im rozdal svoje vizitky. Ak toto čítate a ešte ste mi
nenapísali, tak to rýchlo urobte!!). Schyľovalo sa k druhej a
poslednej divadelnej hre tohtoročného Draconu, kde vystupovali aj dve
brňáčky, ktoré som spomínal. Divadlo sa točilo okolo Conana a jeho
pobytu "na území Bohemie, Morawie a Slovakie". Ústredným motívom bolo
očividne pivo rôznych značiek, ktoré boli popreplietané vtipnými
dialógmi dvoch archeológov (napr. sa ukázalo, že počas pobytu na
Slovensku bol Conan na love, kde zabil Zlatého Bažanta). Hneď po
skončení predstavenia a úpravy pódia sa tu konala tombola s Marvinom
v hlavnej úlohe. Zostal som tam so svojimi novými českými (lepšie
povedané moravskými) priateľmi, hoci som nemal žiaden lístok (bol som
na tom dosť blbo, čo sa týkalo peňazí). Bohužiaľ som týmto krokom
zmeškal prednášku Jaroslava A. Poláka o A. Crowleym (vraj veľkým to
mágom modernej mágie). Došiel som presne v momente, keď Jaroslav
ukončil prednášku, takže nemám poňatia o čo sa jednalo. Schmatol som
len nejaký materiál o mágii, čo sa tam nablízku povaľoval a vrátil sa
do haly k známym ľuďom. Spomínaný materiál som ešte nemal čas
preštudovať, čo znamená, že nemám poňatia o čom vlastne je. V sobotu
večer som mal ešte v pláne výročné zasadnutie Akadémie SF&F&Hororu,
lenže, ako sa už stalo, bol som odvedený na izbu bratislavského
neoficiálneho klubu "Krondoři" (stále meditujem nad tým, prečo majú v
názve "ř"). Tam sa pilo a zabávalo (a to poriadne). Zostal som tam
dosť dlho, než som sa pobral dole do baru, kde bola redakcia Fantázie
a zabávala sa s fľašou vína. Pripojil som sa k zábave a strávil pekný
večer až do noci, kedy som sa v spoločnosti Marcela Hudečka (Hudečku,
schovejte si to péro! :)) a Vila Búra vybral "do mesta". Prišli sme
však len k zastávke električky, keď sme si uvedomili, že je vonku
príšerná zima a o štvrtej asi veľa električiek chodiť nebude.
Vrátili sme sa teda späť do hotela, kde som sa niečo pred piatou
hodinou pobral spať. Nebolo to z prílišnej ospalosti. Dôvodom bol
panel o prekladoch, ktorý sa konal v nedeľu ráno a ktorý som nechcel
zmeškať. Podarilo sa a mohol som si vypočuť zaují mavé postrehy troch
prekladateľov. Škoda len, že Jan Kantúrek bol práve na raňajkách a
neporozprával o prekladaní Pratchetta. Zhrnuté a podčiarknuté! Dá sa
povedať, že Dracon 98 bola vydarená akcia a zároveň môj prvý sci-fi
con vôbec. Na budúci rok sa chystám znovu, no dúfam, že sa mi podarí
zvládnuť aj niekoľko slovenských a prípadne aj nejaký ten český con k
tomu. Uvidíme. Lúči sa
Andrej Dwin.
PS: Takmer som zabudol, ale predsa. Sľubovaná báseň o snehuliakoch.
Slnko svieti, voda láka
postavme si snehuliaka.
Willy robí prednášku
očakáva porážku.
Publikum sa baví
Willy nie je ľavý.
Robí dobrú zábavu
dostáva nás do varu.
Rozpráva nám o cvokoch,
postupuje po krokoch.
Je i trochu erotiky,
je perfektný až do piky.
Démon je vraj sprostý
až do morku kostí.
Viac som nestihol napísať za dobu prednášky a teraz sa mi to tiež
nechce dorábať, takže máte smolu. Ibaže by som sa rozhodol inak...
výheň